Mýty o Fairtrade

To dnes už nie je pravda. Platilo to kedysi, keď fairtradové výrobky ponúkali výlučne malé obchodíky, pre ktoré je logistika takého obchodovania pomerne náročná a teda nákladná. Aj vďaka väčšiemu záujmu spotrebiteľov o pôvod potravín a etické otázky ich vzniku sa však do predaja fairtradových výrobkov v súčasnosti zapájajú aj globálne pôsobiace spoločnosti a obchodné reťazce, čo vedie k zvyšovaniu objemu predaného fairtradového tovaru a teda znižovaniu logistických a iných fixných nákladov.
Drahšie než konvenčný tovar môžu byť fairtradové produkty vtedy, ak majú zároveň certifikáciu BIO. Systém produkcie biopotravín je totiž náročnejší než pri bežných potravinách, napríklad obhospodarovanie plodín je zložitejšie a trvá dlhšie, pokiaľ sa nepoužíva poľnohospodárska chémia. Navyše pestovatelia získavajú za plodiny vypestované v kvalite BIO príplatok navyše.
Kde sa teda v systéme Fairtrade berú prostriedky na zodpovedajúcu odmenu pre pestovateľov? Spravodlivejšia výkupná cena fairtradových surovín je výsledkom spravodlivejšieho rozdelenia zisku v celom dodávateľskom reťazci, od pestovateľov až po finálneho spracovateľa. Nemusí sa teda nutne premietnuť do koncovej ceny pre zákazníka.

Tento mýtus vychádza z nesprávneho predpokladu, že fairtradoví farmári žijú z podielu na predajných cenách tovaru so známkou Fairtrade. Tak to však nie je. Zapojenie do Fairtrade pre pestovateľa znamená, že za svoju produkciu dostane ihneď po dodaní svojej kávy alebo kakaa takú cenu, ktorá pokryje výrobné náklady: buď cenu trhovú, alebo minimálnu fairtradovú cenu (pokiaľ trhová cena klesne pod úroveň minimálnej fairtradovej ceny). Navyše získajú tzv. fairtradový príplatok určený na rozvoj ich komunít a investície do vyššej efektivity a kvality svojej produkcie. To je princípom fungovania Fairtrade.
Prínos uvedomelého nakupovania teda nespočíva v tom, že by „časť ceny“, ktorú v obchode zaplatíte, putovala k pestovateľom v krajinách globálneho Juhu, ale v tom, že takým nákupom zvyšujete odbyt fairtradových surovín – a obchodníci tak majú dôvod nakupovať viac kávy, kakaa, banánov alebo cukru za podmienok Fairtrade. Čím vyššie budú predaje tovaru s certifikáciou Fairtrade, tým viac fairtradových surovín obchodníci nakúpia a tým viac pestovateľov bude môcť využívať benefity Fairtrade (zodpovedajúca cena, fairtradový príplatok, vzdelávanie atď.).

Licenčné poplatky – teda peniaze, ktoré za používanie známky FAIRTRADE platia obchodníci – skutočne nie sú určené pestovateľom. Tí zo systému Fairtrade profitujú inak – zaručenými minimálnymi výkupnými cenami, fairtradovým príplatkom, dlhodobými kontraktmi. Napríklad len v roku 2018 dostali fairtradoví pestovatelia na príplatku určenom na rozvoj ich komunít 176,5 miliónov eur.
Nevyhnutným predpokladom pre to, aby mohli predávať svoju produkciu za podmienok Fairtrade, je však dostatočný dopyt medzi spotrebiteľmi a teda motivácia obchodníkov taký tovar ponúkať. Osveta medzi spotrebiteľmi, komunikácia s dodávateľskými reťazcami a ďalšie aktivity smerujúce k väčšiemu záujmu o životné podmienky pestovateľov sú jednou z úloh organizácie Fairtrade International, ktorej fungovanie pokrývajú práve licenčné poplatky. Okrem toho Fairtrade International tiež vytvára a reviduje štandardy pre jednotlivé suroviny a vytvára a zavádza programy zamerané napr. na vzdelávanie pestovateľov, na zvyšovanie zapojenia žien a mladých ľudí alebo na boj s klimatickými zmenami.

To nie je pravda. Známka FAIRTRADE je chránené označenie, ktoré obchodníci a výrobcovia môžu použiť len na výrobky, ktoré spĺňajú štandardy Fairtrade. Štandardy musia plniť tak pestovatelia, ako aj spracovatelia ich úrody. Plnenie týchto štandardov je kontrolované nezávislou audítorskou spoločnosťou Flocert.
Známka FAIRTRADE je vlastníctvom Fairtrade International. S obchodníkmi a spracovateľmi v ČR a na Slovensku komunikuje Fairtrade Česko a Slovensko, ktorá spracovateľov na prípadné neoprávnené použitie známky upozorní. Pokiaľ by daný obchodník nereagoval na upozornenie, iniciatívu prevezme Fairtrade International, ktorá môže daného obchodníka pre neoprávnené použitie známky žalovať.

Voľný trh je iluzórny koncept. Bohaté krajiny globálneho Severu a nadnárodné spoločnosti určujú pravidlá medzinárodného obchodu, chránia pracovný trh v Európe, európskych spracovateľov a pestovateľov systémom dovozných limitov, dotácií a ciel. Záujmy pestovateľov v chudobných krajinách takto nikto nechráni. Od čias kolonializmu sú tieto krajiny závislé od vývozu primárnych surovín, za ktoré však nedostávajú dostatočne zaplatené. Vyjednávacia pozícia jednotlivých pestovateľov je totiž veľmi slabá a musia pristupovať na podmienky výkupcov z nadnárodných spoločností. Nemajú prístup k úverom, vzdelaniu, technológiám. Fairtrade teda nepokrivuje voľný trh, ale snaží sa nerovné rozloženie síl v medzinárodnom obchode napravovať. Chráni v dodávateľskom reťazci tých najslabších – pestovateľov a pestovateľky.